Mediácia sa dá použiť v občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodno-právnych a pracovnoprávnych veciach (napr. majetkové otázky spojené s rozvodom, úprava rodičovských práv a povinností, susedské spory, spory vyplývajúce z nevrátenia pôžičky, spotrebiteľské spory, atď.).

Existujú spory, u ktorých je vylúčené, aby sa vyriešili mediáciou. Sú to spory, kde právne predpisy nedovoľujú vec riešiť týmto spôsobom. Zákon sa nevzťahuje na veci, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní. Pre túto oblasť platí osobitný zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch účinný od 1. januára 2004, ktorý ustanovuje výkon probácie a mediácie vo veciach, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní.

Súčasná platná právna úprava podporuje, aby účastník súdneho konania ukončil svoj spor prejednávaný súdom a vyriešil ho mediáciou. Významne podporným pre vôľu strán mediovať spor je ustanovenie čl. III zákona č. 420/2004 Z.z., ktorým sa odsekom 7 dopĺňa § 11 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení.

Ustanovenie garantuje účastníkom súdneho konania vrátenie súdneho poplatku vo výške 90 % zaplateného súdneho poplatku, ak účastníci skončia konanie schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania. Ak tieto okolnosti nastanú po začatí pojednávania, vráti sa im 50% zo zaplateného poplatku. Pri vyriešení časti sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku za ďalšie konanie súdu v tejto veci.

Mediátor má právo aj na úhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti s mediáciou vznikli, ak sa na ich úhrade s účastníkmi dohodne.